Chvíľa keď môžete byť sami sebou je teraz

V praxi to vyzerá takto:

Nechcem dať deti svokrovcom lebo sa o ne bojím.

A čo s nimi robia? Veď je tam s nimi aj váš muž.

Behajú po dvore, sú tam doskz, neporiadok, deti majú dva a tri rokz.

A muž nedáva ne ne pozor?

On nepovie nič mame keď ona povie, že nič sa im nestane.

A vy jej čo na to poviete?

Nič, ja sa s ňou nebavím, odkážem jej po mužovi, že sa mi to nepáči.

A muž čo na to? On mi zasa povie čo povedala ona.

Ako dlho to trvá?

Niekoľko rokov.

A baví vás to takto si odkazovať cez manžela?

Nie.

Tak prečo to robíte?

Lebo som si zvykla.

A chceli by ste to ukončiť?

Aj áno.

Tak prečo nie ste k svokre úprimná?

Fúha.

No veru. Ona netuší ako veľmi sa o deti bojíte keď si len odkazujete jednu vetu. Prečo nejdete za svokrou a nepoviete jej ako sa o deti bojíte keď ich nechajú na dvore pobehovať a že sú malé a že treba na ne dávať pozor?

Na to ešte nemám.

V poriadku. Tak by ste sa možno mohli spýtať muža keď príde s odkazom od svokry a spýtať sa ho či ho baví byť poštárom.

(úsmev) Nebaví, viem to, povedal mi to.

A prečo to robí?

Lebo neviem povedať mame, nech mi to povie sama.

Čo s tým? Nie je to až také zložité. ZAČITE BYŤ K SEBE ÚPRIMNÍ a zahoďte tie masky nech sa deje čo sa deje. Svet sa až potom zmení. Tí ľudia častokrát nevedia čo vám vadí a nemôžu to zmeniť. Ak im poviete čo chcete, čo nechcete tak potom sa situácie začnú meniť.

Ten niekto sa možno nahnevá, urazí. No a čo. Vy nie ste zodpovední za to, že on nevie spracovať emócie. To netvrdím ja, ale Dalajláma : „Nikto vás nedokáže nahnevať, uraziť, ani urobiť šťastným. To dokážete len vy sami svojimi myšlienkami“.

Ten niekto kto vám „niečo robí“ čo vás rozrušuje to nevie ináč – na to nezabúdajte. Keby to vedel ináč a lepšie tak to tak bude robiť. A ak do vás niekto útočí – je nešťastný. Šťastný človek do nikoho neútočí. Nereagujte na jeho útoky, on keď nemá živnú pôdu na útoky tak prestane alebo si nájde inú obeť.

Nie je ľahké zbaviť sa programov, ktoré vás nútia robiť veci tak ako vám to nevyhovuje a podriaďovať sa iným. Nikto nie je váš vedúci a nemôže vám hovoriť čo máte a nemáte alebo čo môžete alebo nemôžete – ani vás partner ani rodič, zvlásť keď máte tridsať, štyridsať alebo päťdesiat rokov. Neživia vás, nebývate u nich tak nemôžu vám riadiť život, výchovu detí a podobne.

Ak to nedokážete sami, kraniosakrálna terapia vám pomôže zahodiť tú masku, rozpustí programy, ktoré vás v živote obťažujú. Nebude však jedna, za hodinu sa žiadne zázraky nekonajú. Je to proces cez ktorý keď prejdete budete iní – kľudnejší, spokojnejší a šťastnejší.