Čeľusť, hlas, hrdlo, maternica: skryté prepojenia pri pôrode
|
Prečo je uvoľnenie čeľuste kľúčom k uvoľnenej pôrodnej ceste
Pôrod nie je len fyzický výkon – je to hlboký proces, ktorý sa dotýka celého ženského bytia. V kraniosakrálnej terapii často hovoríme o súvislostiach, ktoré sú na prvý pohľad neviditeľné. Jednou z najzaujímavejších je prepojenie medzi hlasivkami, čeľusťou a maternicou – a ich spoločný vplyv na priebeh pôrodu.

Možno to znie prekvapivo, ale napätie v čeľusti sa priamo odráža v napätí panvového dna. Čeľusť a panva sú nervovo aj fasciálne prepojené – cez nervus vagus, fascie a hlboké svalové reťazce.


V kraniosakrálnej terapii preto venujeme veľkú pozornosť uvoľňovaniu čeľuste a oblasti hrdla. Tento jemný dotyk často prináša hlboké uvoľnenie – nie len na fyzickej, ale aj na emočnej úrovni.

Hlasivky – podobne ako maternica – sú „svalovým prstencom“, ktorý sa dokáže roztvárať aj stiahnuť. Hlboké zvuky, stonanie, spev alebo výdychy počas pôrodu nie sú náhoda – sú to prirodzené nástroje, ktoré ženské telo intuitívne používa na uvoľnenie a otvorenie. Spev alebo hlboké zvuky (napr. „ooo“, „aaa“) napomáhajú tomuto uvoľneniu.


Niektoré duly hovoria: „To, čo sa nedá otvoriť hore (ústami), sa ťažko otvára dolu (v panve).“

Kraniosakrálna terapia jemne, ale hlboko podporuje:
uvoľnenie čeľustného a jazylkového systému,
prepojenie hrdla a panvy,
harmonizáciu nervovej sústavy (cez vagus nerv),
bezpečné spracovanie napätia či strachu z pôrodu.

Žena cíti viac dôvery vo svoje telo, viac kontaktu so sebou a viac schopnosti uvoľniť sa v kľúčových momentoch pôrodu.

tvoje telo vie, ako rodiť.
Ale môžeš mu pomôcť tým, že mu dovolíš sa uvoľniť.
Začni pri čeľusti, pokračuj cez hrdlo, až po lono.
A nech tvoj hlas znie tak, ako potrebuje.

prípravu, ktorá nesmeruje len k pôrodu, ale k väčšiemu pokoju v sebe.