Vaša vnútorná sila sa prebudí a privedie vás tam kde máte byť
|
Nemôžem nič dosiahnuť. To je klam mysle. Niektorí ľudia sa nevedome rozhodnú sedieť vo svojej slabosti a sami seba paralyzujú.
SILNÁ VôĽA je to čo potrebujú. Nevládzu. No po krôčikoch sa môžu posunúť. Stačí každý deň urobiť malý krok. Nestačí len povedať: Chcem! VIEM, ŽE SA TO DÁ. CHCEM REALIZÁCIU.
Chcieť nestačí. Práca k nikomu neprišla domov, strach sa sám nerozpustí, limity sa nezvýšia samé, bloky neodídu k susedom.
Sebarealizácia nespadne z neba.
Všetko sa deje podľa toho aké máte odhodlanie a vôľu. Táto vnútorná sila sa vo vás prebudí a privedie vás tam kde máte byť.
Vôľa, chcenie a disciplína. Sú spolu previazané.
Nie vždy je to ľahké, najmä ak problémy pretrvávajú dlhé roky a batoh na chrbáte, do toho sa už nič nezmestí. Nastáva apatia, strachy, bezmocnosť, napätie, trpia orgány a celé telo.
Vyjsť z takéhoto stavu niekedy vyžaduje pomoc. A preto je tu kraniosakrálna terapia, ladičky, systém rodových línií – pretože čo sa vám deje môže pochádzať od vašich predkov, ktorých ste nepoznali a môžno „len“ od vašich rodičov a „odkukali“ ste, že takto sa to robí. No ale to nie je potom vaše. Dá sa to dať preč pomocou terapie Bars v kombinácii s kranio terapiou. Často používam aj ladičky na upokojenie a harmonizáciu pred terapiou. Niekedy pomáhajú aj kamienky, niektoré pri hlave, pri rukách a niekedy nimi obložím celého klienta keď to tak cítim, kamienky podporujú terapiu veľmi usilovne. No nestačí ich len uložiť, je dôležité sa s nimi spájať a komunikovať s nimi.
Nie každý je však pripravený na zmeny, ktoré tieto terapie prinášajú. Niekto podprahovo cíti, že sa všetko zmení. No ako vo všetkom aj tu je niečo za niečo. Zmena prináša to, že už nebudú mať pozornosť lebo sa uzdravia, už nebudú môcť byť na PN a budú sa musieť vrátiť do práce a už nebudú mať možnosť hovoriť o svojich zdravotných či životných problémoch lebo už nebudú existovať. Vždy je na výber.
V minulosti pred mnohými rokmi prišla ku mne pani, ktorá sa nedokázala starať o svoju dcéru lebo sa jej rozpadol vzťah s priateľom. Rodičia zobrali jej dcéru k sebe a prinútili ju ísť k psychiatrovi, tabletky. Prišla lebo ju poslal syn. Plakala počas celej kranio terapie. Večer aj na druhý deň ďakovné sms, že si ani nepamätá kedy sa takto cítila. Už neprišla.
Po rokoch som stretla jej syna. Jej dcéra sa vrátila k mame, ktorá už hojne popíjala a muži, veľa. Dcéra obe tieto témy „odkukala“.
Tá pani nezvládla tie zmeny, ktoré ju čakali, chcela nepracovať, piť, užívať si a sťažovať sa.
Ak máte v rodine alebo okolí kto sa rozhodol byť vo svojej slabosti je dobre ho informovať o možnostiach, ale neplytvajte celé roky na prehováranie, aby niečo zmenil. Taký človek si potrebuje prejsť dnom, aby si uvedomil kde je a potom mu stačí podať rebrík a on ak bude chcieť vyjde von – alebo zostane na dne a ochorie až možno zomrie. V žiadnom prípade sa neodporúča ho vyťahovať t jeho dna lebo ho oberiete o jeho životnú energiu. Nič sa nenaučí a stále sa bude spoliehať na vás, aby ste robili veci za neho, živili ho, … Prídete o svoju životnú energiu a nič sa nezmení. Len vy ste stratili čas a prišli o energiu. Nič iné. Ten človek bude stále na dne lebo tam potrebuje byť, potrebuje si tým prejsť.
Vždy sú dve možnosti. Zostať, odísť, urobiť, neurobiť, byť v strachu a bezmocnosti, urobiť prvý krok k odvahe, byť závislá na partnerovi, byť samostatná a postaviť sa do svojej sily. Naučiť sa sebalásky, nenaučiť ju cítiť. Lebo sebaláskou to celé začína.